Meditácia o Epifánii Rev. Do Dona Nicola Gaglio , ACHLJ, Farára Katedrály Monreale.

MEDITAZIONE SULL’EPIFANIA DEL REV.DO DON NICOLA GAGLIO, ACHLJ,PARROCO DEL DUOMO DI MONREALE

(Adorazione dei Magi, Mosaico 1174 – 1189, Duomo di Monreale)

Nella solennità dell’Epifania continuiamo a contemplare il grande mistero del Natale del Figlio di Dio. La memoria dell’arrivo dei Magi a Betlemme, nella liturgia antica, veniva unita al ricordo del Battesimo di Cristo al Giordano e al miracolo delle di nozze di Cana. Nella parete sovrastante il grande arco settentrionale del santuario della cattedrale di Monreale si vedono i tre episodi evangelici rappresentati uno accanto all’altro: epifania ai Magi, al Giordano e a Cana di Galilea; tre eventi che manifestano il Figlio “nato per noi” come il Salvatore di tutte le genti, l’atteso Messia di Israele e il Dio fattosi uomo.

Abbiamo sempre ascoltato, sin da bambini, il racconto dei Magi narrato dall’evangelista Matteo, con grande suggestione e stupore. E’ un avvenimento che stimola la nostra immaginazione, questa ha dato origine a tante e varie creazioni iconografiche.

(Adorazione dei Magi, Galleria Regionale, Palermo)

Desidero soffermarmi su qualche elemento della narrazione.

I Magi, questi misteriosi ed affascinanti personaggi erano probabilmente dei sapienti che scrutavano il cielo, uomini che partono dai loro paesi, da oriente, e si mettono “in ricerca”. Erano persone certe che nella creazione esiste quella che potremmo definire la “firma” di Dio; infatti, afferma il salmista: “i cieli narrano la gloria di Dio e il firmamento annunzia l’opera sua”. La stella accompagna il cammino di ricerca dei Magi, la creazione si pone loro come testo da leggere. E’ questa luce apparsa in cielo che li incuriosisce e li sprona a mettersi in cammino. Infatti, appena arrivati a Gerusalemme, chiederanno “Dov’è il re dei Giudei che è nato? Abbiamo visto sorgere la sua stella, e siamo venuti per adorarlo”; il firmamento ha annunziato loro l’evento accaduto.

Arrivati a Gerusalemme, i Magi saranno messi a conoscenza dai sommi sacerdoti e dagli scribi del popolo, chiamati dal re Erode, sul luogo in cui doveva nascere il Messia. Gli fu risposto “a Betlemme di Giudea, perché così è scritto per mezzo del profeta: E tu, Betlemme, terra di Giuda, non sei davvero il più piccolo capoluogo di Giuda: da te uscirà infatti un capo che pascerà il mio popolo, Israele”. I Magi apprendono ora, dal libro della Scrittura, il luogo dove doveva nascere il Messia. Illuminati dalla Parola di Dio, escono dalla città e riprendono il cammino, non rimangono soddisfatti dalla sola notizia appresa, non ritornano indietro; non si acquieta il desiderio della loro ricerca, vanno sino in fondo alla meta che si erano prefissata. La Parola delle Scritture ricevuta, al pari della luce della stella, illumina di più la loro via.

(Adorazione dei Magi, Castello Ursino, Catania)

Riprendendo il cammino, e uscendo dalla grande città di Gerusalemme, lontani dal frastuono e dai palazzi del potere, con nel cuore la Parola di Dio, rivedono la stella. A questa visione aggiunge Matteo: “essi provarono una grandissima gioia”. E’ colmi di gioia che i Magi vanno verso la meta. La stella si fermò “sopra il luogo dove si trovava il Bambino (…) Entrati nella casa, videro il bambino con Maria sua madre, e prostratisi lo adorarono”.

La manifestazione del Signore ai Magi ci invita a fare delle riflessioni e a prendere qualche impegno per la nostra vita di credenti.

Considerare, come afferma il Santo Padre Francesco, nel Messaggio per la Giornata Mondiale di Preghiera per la Cura del Creato, citando San Bonaventura, che “il creato è il primo “libro” che Dio ha aperto davanti ai nostri occhi, perché ammirandone la varietà ordinata e bella fossimo ricondotti ad amare e lodare il Creatore. In questo libro, ogni creatura ci è stata donata come una “parola di Dio”. I Magi guardando la stella guardano il Cielo.

Approfondire il nostro rapporto con la Parola di Dio, quale lampada che guida il nostro quotidiano cammino, verità che ci dice chi siamo e dove andiamo, per costruire la nostra esistenza, insieme agli altri, sulla roccia e non sulla sabbia. I Magi aiutati dalle Scritture trovano un cammino sicuro, certo.

Vivere la nostra partecipazione all’eucarestia con la fede adorante dei Magi, consapevoli di stare alla presenza del Verbo che si fa nostro cibo. Come il Bambino in braccio a sua Madre che lo ha generato, che gli ha dato la nostra natura umana, viene offerto all’adorazione dei Magi, così ogni eucarestia vede quel “verum corpus natum de Maria Virgine” offerto dalla stessa Madre di Dio a ciascuno di noi, per adorarlo e come nostro nutrimento.

Voľný preklad

MEDITÁCIA O EPIFÁNII REV. DO DON NICOLA GAGLIO, ACHLJ, FARÁR KATEDRÁLY MONREALE

(Klaňanie troch kráľov, mozaika 1174 – 1189, katedrála v Monreale)

O slávnosti Zjavenia Pána pokračujeme v kontemplácii veľkého tajomstva narodenia Božieho Syna. Spomienka na príchod troch kráľov v Betleheme sa v starej liturgii spojila so spomienkou na Kristov krst v Jordáne a zázrak svadby v Káne. . V stene nad veľkým severným oblúkom svätyne katedrály v Monreale sú vidieť tri evanjelikálne epizódy zastúpené vedľa seba: epifánia pre troch kráľov, Jordán a Kana Galilejský; tri udalosti, ktoré manifestujú Syna „narodeného pre nás“ ako Spasiteľa všetkých národov, očakávaného izraelského Mesiáša a Boha, ktorý sa stal človekom.

Od detstva sme vždy s veľkým šarmom a úžasom počúvali príbeh Troch kráľov, ktorý vyrozprával evanjelista Matúš. Je to udalosť, ktorá stimuluje našu fantáziu, čo viedlo k vzniku mnohých a rôznych ikonografických výtvorov.

(Klaňanie troch kráľov, Regionálna galéria, Palermo)

Rád by som sa zameral na niektoré prvky príbehu.

Mudrci, tieto záhadné a fascinujúce postavy, boli pravdepodobne múdri muži, ktorí skúmali oblohu, muži, ktorí odchádzajú zo svojich krajín, z východu a začínajú „hľadať“. Boli si istí, že pri stvorení existuje to, čo by sme mohli definovať „podpis“ Boha; žalmista v skutočnosti tvrdí: „Nebesá hovoria o sláve Božej a obloha oznamuje jeho dielo“. Hviezda sprevádza mágovu cestu výskumu, tvorba sa im predstavuje ako text na čítanie. Práve toto svetlo, ktoré sa zjavilo v nebi, ich zaujíma a pobáda ich vydať sa na cestu. Hneď po príchode do Jeruzalema sa v skutočnosti opýtajú: „Kde sa narodil židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu stúpať a prišli sme sa mu pokloniť “; obloha im oznámila udalosť.

Keď už budú v Jeruzaleme, budú o nich Magi informovaní veľkňazmi a zákonníkmi ľudu, ktorých povolal kráľ Herodes, na miesto, kde sa mal narodiť Mesiáš. Odpovedali mu „v judskom Betleheme, pretože tak píše prorok: A ty, Betlehem, judská krajina, nie si v skutočnosti najmenším hlavným mestom Judska: vyjde z teba v skutočnosti náčelník, ktorý bude pásť môj ľud, Izrael. „. Mudrci sa teraz dozvedajú z knihy Písma miesto, kde sa mal narodiť Mesiáš. Osvietení Božím slovom opúšťajú mesto a pokračujú v ceste, neuspokojujú ich správy, ktoré sa dozvedeli sami, nevracajú sa späť; túžba po ich výskume neutícha, idú až k cieľu, ktorý si stanovili. Prijaté Slovo Písma, ako svetlo hviezdy, viac osvetľuje ich cestu.

(Klaňanie troch kráľov, hrad Ursino, Catania)

Pokračujúc na svojej ceste a opúšťajúc veľké mesto Jeruzalem, ďaleko od hluku a palácov moci, s Božím Slovom v srdci, znova vidia hviezdu. K tejto vízii Matthew dodáva: „Cítili veľmi veľkú radosť“. Je plná radosti, že mágovia idú smerom k cieľu. Hviezda sa zastavila „nad miestom, kde bolo Dieťa (…) vstupujúce do domu, videli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli a klaňali sa mu.“

Zjavenie Pána pred mágmi nás pozýva, aby sme uvažovali a prijali určitý záväzok pre náš veriaci život.

Zvážte, ako tvrdí Svätý Otec František, v Posolstve k Svetovému dňu modlitieb za starostlivosť o stvorenie, citujúcom svätého Bonaventúru, že „stvorenie je prvou„ knihou “, ktorú Boh otvoril pred našimi očami, pretože obdivuje jej rozmanitosť usporiadaní a krásni sme boli vedení späť k láske a chvále Stvoriteľa. V tejto knihe nám bolo každé stvorenie dané ako „Božie slovo“. Mudrci pozerajúci sa na hviezdu pozerajú na oblohu.

Prehĺbiť náš vzťah k Božiemu slovu ako lampy, ktorá vedie našu každodennú cestu, pravdy, ktorá nám hovorí, kto sme a kam smerujeme, aby sme spolu s ostatnými vybudovali našu existenciu na skale a nie na piesku. Mudrci, ktorým Písmo pomáha, samozrejme našli bezpečnú cestu.

Prežívanie našej účasti na Eucharistii s adorujúcou vierou troch kráľov, vedomých si prítomnosti v Slove, ktoré sa robí našim pokrmom. Ako je Dieťa v náručí svojej Matky, ktorá ho vygenerovala a ktorá mu dala našu ľudskú prirodzenosť, ponúkané na uctievanie Troch kráľov, tak každá eucharistia vidí, že „verum corpus natum de Maria Virgine“ ponúkané samotnou Matkou Božou každý z nás ho uctievať a ako svoju výživu.

Nájdete nás na: